V dňoch 29.- 30.10.2022 sa uskutočnila medzinárodná súťaž Moravia Open 2022. Podobne ako v roku 2019 aj tu kluby zo Slovenska spojili sily a vytvorili spoločný "Slovakia Team". Výpravu tvorilo 12 súťažiacich 2 rozhodcovia a 3 kouči pri celkovom počte viac ako 300 cvičencov zo siedmych krajín. Väčšiu účasť ovplyvnili viaceré skutočnosti, a to, že termín súťaže bol v čase "dušičiek" (pamiatky zosnulých) a zároveň sa na slovensku konali spojené voľby do orgánov miestnej samosprávy a do VÚC. Ďalším obmedzením bol aj fakt, že súťaže matsogi sa môžu zúčastniť len vyššie technické stupne, čo znevýhodňuje mladšie kluby, alebo početnosť výpravy. Po príchode v piatok 28.10.2022 sme sa boli zaregistrovať a po ubytovaní sme začali dolaďovať posledné detaily pred súťažou. Ráno začalo tradične mítingom rozhodcov a po ňom nasledoval Coach meeting. Po overení kategórií a organizačných usmerneniach už nič nebránilo aby mohlo odštartovať toto medzinárodné podujatie. Na úvod nás veľmi potešil Denis Kiko z Nitry, ktorý si v kategórii žiakov vybojoval 2x prvé miesto a jeden krát miesto tretie, zároveň tak bol vyhlásený ako najúspešnejší žiak. V Teame sa za Banskú Bystricu zúčastnila Alica Michalová, ktorá bohužiaľ nepostúpila cez domácu pretekárku, kde prvý tul skončil remízou a v druhom tule rozhodla o porážke chybička v predposlednej technike. Obom najskúsenejším cvičencom TAS, Kristíne Ivánovej a Jaroslavovi Hambalkovi, sa po tvrdých bojoch, kde si zmerali sily v matsogi, podarilo vybojovať zaslúžené bronzové medaile. Menovite sa to Jarovi podarilo v kategórií muži seniori do 78kg, kde každý zo súťažiacich ukázal, že má v tejto kategórií čo povedať. Kike sa prvá medaila podarila v kategórií žien senioriek do 67kg, kde si zmerala sily okrem iného aj s majsterkou Európy. Taktiež sa jej podarilo obsadiť pekné tretie miesto v tuloch medzi seniorkami III. dan a vyššie. Medzi ženami seniorkami bojovala aj Diana Ölveczká, v matsogi tentokrát vo váhovej kategórií do 57kg. Na tatami podala výkon hodný uznania, čo potvrdilo aj jej tretie miesto. Diu, žiaľ, o postup vyššie do pavúka v tuloch delil jeden preklep, vďaka ktorému si súperka ukoristila výhru. V senioroch mužoch sa v tuloch členom slovenskej výpravy zadarilo. V kategórii seniori 4.-3. kup sa Tomášovi Rábekovi podarilo dostať do finále, z ktorého si po štyroch remízach odniesol striebro. V senioroch 2.-1. kup sa podarilo vyhrať zlato Matejovi Melušovi, ktorý súťažil aj v matsogi seniori do 85kg, kde sa neumiestil. Karolína Rábeková, za staršie žiačky súťažila v tuloch, kde sa bohužiaľ neumiestnila. Kajke sa nepodarilo zúčastniť matsogi kvôli zraneniu prsta, ku ktorému došlo pár dní pred súťažou. Za mladších juniorov náš klub vyslal Michala Pospiša, ktorý si síce z tatami medailu neodniesol, no bezpochyby ukázal, čo v ňom je. Michalovi postup v tuloch unikol o vlas, kedy sa po remíze rozhodcovia rozhodli pre súpera. Premiéru na prestížnej súťaži si zažil starší junior Sebastián Vaško, ktorý v matsogi do 75kg preukázal neskrotného ducha a aj so zraneným členkom dokončil všetky zápasy. Sebimu sa na jeho premiére zadarilo v tuloch, kde si z finále starších juniorov 4.-3. kup odnáša zlato. V kategórií starších žiakov do 60kg bojoval Martin Kováč, ktorý sa vyšších súperov nezľakol a podal pekný výkon, no to na uchmatnutie medaile nestačilo. V tuloch mladších žiakov 8.-7.kup sa za nás predstavil Martin Macek, ktorý aj napriek peknému výkonu nedostal do medailových pozícií pavúka. Všetci, ktorí nezískali medailu mali veľmi skúsených súperov. Preto tento na prvý pohľad neúspech neznamená, že nebojovali statočne. Práve naopak, ukázali bojovnosť. Mnohí sa naučili dôležitú vec a to, že dokážu počúvať rady kouča a robiť presne to, čo mu radí, ale odniesli si aj dôležité skúsenosti z rôznych oblastí, ktoré je možné získať len na takomto type podujatia. Medzi tieto skúsenosti patrí aj „prežiť si na vlastnej koži“ aké je to stáť na tatami pred rozhodcami, kde okrem samotného výkonu súťažiaci bojuje s trémou, či stresom, obzvlášť keď absolútne netuší, čo môže čakať od súpera. V neposlednom rade treba spomenúť aj nadobudnutie skúsenosti, (mimo tatami) zo samotného sledovania priebehu súťaže, kde sa vyššie technické stupne zhostili aj role učiteľov a na konkrétnych prípadoch poukazovali na nedostatky alebo naopak nadštandardné výkony súťažiacich. Vďaka tomu práve Tí menej skúsení mali možnosť vidieť cvičenie z inej perspektívy, ktoré inak vyzeralo bezchybné. Týmto chceme všetkým zúčastneným pogratulovať a popriať im do budúcnosti ešte veľa úspechov a športových zážitkov. Poďakovať kaučom a rozhodcom a v samom závere mi nedá nevyzdvihnúť spolupatričnosť výpravy. Každý cvičenec mal vždy pri sebe podporu, ba až fanclub, ktorý ho podporoval od začiatku do konca bez ohľadu na výsledok. Človek mal vďaka tomu pocit, že aj keď bol na tatami sám, bojoval spolu s celou výpravou....
